Z Viedne do Bratislavy do prvej kvapky krvi

Hoci v roku 1879 už trestný zákon zahŕňal aj sankcie za "prečiny súboja", tresty v hornej hranici nikomu udelené neboli. Čestné súboje boli obľúbené najmä u dôstojníkov rakúsko-uhorskej armády. Bodaj by nie, veď aj za zabitie protivníka dostal previnilec len niekoľkomesačné väzenie. A to ešte veľmi komfortné - s možnosťou nosiť vlastný odev, denne skonzumovať 5 L vína, nechať si nosiť stravu z reštaurácie a prijímať návštevy vrátane tých dámskych. A navyše stúpla jeho spoločenská prestíž. Ale v rakúskej časti monarchie boli tresty predsa prísnejšie, a tak si najmä príslušníci vysokých aristokratických rodín zvykli chodiť vykonávať súboj do Bratislavy.

Všetko sa raz skončí, aj súbojov začalo postupne ubúdať. Ich brutalita zjemnela. Heslo z doby rytierskej: "do poslednej kvapky krvi" sa zmenilo na džentlmenské: "do prvej kvapky krvi". Súboje definitívne zakázal cisár Karol I. počas prvej svetovej vojny.

Zdroj: Vojtech Dangl: Súboj ako osobitý druh výkonu spravodlivosti, Kriminalita, bezpečnosť a súdnictvo v minulosti miest a obcí na Slovensku - zborník z rovnomennej vedeckej konferencie konanej 1. - 3. októbra 2003 v Lučenci

Ľubomíra Černáková, turistický sprievodca Bratislava