Rybia skala na Račianskej
V súpise sochárskych diel Bratislavy nájdete aj tento čudný kameň - umelecké to dielo s názvom Tri ryby. Osadené je na Račianskej ulici č. 11, pri jednom z vežiakov sídliska ľudovo prezývaného Februárka. To sú tie vysoké červené domy na začiatku dnešnej Račianskej ulice, kedysi ulice Februárového víťazstva. Prečo sa to čudo volá Tri ryby?
Pochopíte, keď sa pozriete na ďalší obrázok (nižšie), ktorý som našla v zborníku vydanom k 50. výročiu vzniku Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave. Presnejšie povedané, zistíte, že čudo vyzerá ako čudo preto, že to nie je kompletné umelecké dielo, ale len jeho podstavec. Pôvodné umelecké dielo, to boli kovové štylizované ryby. Ale neboli tri, len dve. Správny názov diela bol jednoducho "Ryby". Kde sa rybky podeli, je záhadou.
Domové znamenia
V spomenutej monografii píše doktorka Jana Hamšíková, že na sídlisku sa nachádzalo viacero menších umeleckých diel "s námetom zvierat, ktoré hlavný architekt sídliska Ing. arch. Štefan Svetko umiestnil medzi bloky domov Račianska ulica 3 - 21. Mali slúžiť ako domové znamenia." Z perspektívy obyvateľov o 10 rokov neskôr budovanej Petržalky vieme, že architekt Svetko sa o orientačné schopnosti obyvateľov bratislavských sídlisk obával naozaj zbytočne. Ak sa nestratia na pravom brehu Dunaja, nestratia sa nikde.
Václav Kautman
Autorom kovovej plastiky Ryby bol sochár Václav Kautman (1922 - 1981). "Dielo vzniklo po roku 1960, súčasťou verejného priestoru sa stalo v roku 1967. Dve kovové ryby boli uchytené tenkými kovovými prútmi do prírodného balvana. Samotná kompozícia z kameňa s kovovými prvkami bola osadená na dlhý betónový pás. Celková subtílnosť plastiky spôsobila, že došlo k jej odcudzeniu a dnes z umeleckého diela zostal len kamenný podstavec. V. Kautman bol umelec, ktorý sa s obľubou inšpiroval svetom zvieracej ríše," uvádza ďalej PhDr. Hamšíková.
Autor slávnych črpákov
Rodák z Brna Václav Kautman získal umelecké a pedagogické vzdelanie v Prahe a potom prišiel do Bratislavy. V päťdesiatych rokoch pracoval v ÚĽUV-e a v niektorých domácnostiach sa možno ešte nájdu jeho drobné drevené umelecké dielka do kuchyne a na jedálenský stôl. Zaoberal sa aj tzv. bačovským riadom, on vymyslel tie známe črpáky, čo išli tak dobre na odbyt pre zahraničných turistov.
V šesťdesiatych rokoch sa začal viac venovať sochárstvu a drevenej plastike, pričom, ako už bolo spomenuté, so zvláštnou obľubou siahal po motívoch zo živočíšnej ríše.
Mimochodom, o zvieratách vie veľa aj jeho syn Ján. Je riaditeľom Prírodovedeckého múzea SNM v Bratislave.
Úvodný obrázok: Supissoch.sk
Prečítajte si tiež: Národné múzeum láka aj vyše šesťmetrovou rybou, https://www.webnoviny.sk/narodne-muzeum-laka-aj-vyse-sestmetrovou-rybou/
© Ľubomíra Černáková, turistický sprievodca Bratislava