Prečo zapaľujeme na hroboch sviečky
Pri pohreboch, ale aj na Dušičky dodržiavame rituály, ktorých pôvodný význam bol spojený so strachom. Ani nie tak zo smrti samotnej, ako z toho, že by sa mŕtvi vrátili pomstiť živým. Nech nám slúži ku cti, že čím bližšie k súčasnosti, tým viac tento strach v rituáloch nahrádza starosť o to, aby sa naši zosnulí mali vo svojej "posmrtnej" existencii dobre.
Prečo zapaľujeme na hroboch sviečky
Starí Slovania svojich zosnulých najskôr spaľovali (žiarové pochovávanie). S rozširovaním kresťanstva sa rozširovalo aj pochovávanie tiel mŕtvych do vyhĺbených hrobov (kostrové pochovávanie). Vláda kresťanskej cirkvi nad pohrebnými rituálmi, ktorých podstatou bolo kostrové pochovávanie, sa však presadzovala len postupne. Pripomienkou, že naši predkovia kedysi svojich zosnulých spaľovali, bolo zakladanie ohňov na hroboch, ktoré sa v podstate praktizuje dodnes v rituáli zapaľovania sviečok. Cirkev ho spočiatku zakazovala, neskôr mu prisúdila vlastný význam spojený s posmrtným životom.
Zastretie zrkadla čiernou látkou
Veriaci veria v dvojakú existenciu podstaty človeka, materiálnu a duchovnú. Naši predkovia si spodobovali dušu opúšťajúcu telo ako bielu holubicu, paru či obláčik. Preto v čase bezprostrednej smrti otvorili okno, aby duša mohla vyletieť a zastreli zrkadlo čiernou látkou, aby sa duša nevidela, lebo ináč by sa zosnulý stále vracal medzi živých. Hneď po úmrtí zatlačili mŕtvemu oči, lebo ak by sa na niekoho po smrti pozrel, vzal by ho so sebou.
Mŕtvy sa vynáša z domu nohami napred
Naši predkovia verili aj tomu, že vynesením mŕtveho z domu nohami napred zabránia, aby sa vracal naspäť a mátal. Za čias, keď zosnulých pripravovali do hrobu a vkladali do truhly ešte doma, patril k tomu aj rozlúčkový rituál trojnásobného búchania truhly o prah či bočné zárubne dverí, alebo len akési poklonenie nad prahom. Rituál mal tiež ochrániť domácich pred návratom ducha zosnulého do domu. Symbolizoval jeho riadne a nemenné rozlúčenie sa s príbytkom.
Prečo hádžeme do hrobu hrsť zeminy
Hoci sme svojich zosnulých milovali a nesmierne za nimi žialime, nič to nemení na strachu živých ľudí z ich možného návratu mŕtvych do nášho sveta. Aj hádzanie hliny pozostalými do jamy s truhlou malo pôvodne zamedziť návratu mŕtveho. Tento rituál, rovnako ako spomínané pálenie sviečok, nadobudol postupne iný, oveľa krajší význam. Symbolizuje naše prianie, aby bola nášmu pochovanému zem taká ľahká ako hodená hruda.
Kar
Výraz je vraj odvodený z latinského Carmen, čo bol názov pre modlitbu, zaklínanie, zariekanie. Konanie pohrebných hostín bolo známe aj u starých Slovanov. Vtedy sa odohrávali priamo na hrobe, pričom sa verilo, že duša sa týchto hostín zúčastňuje. A aký dresscode platil pre pohreb a kar? V minulosti to bol striedmy odev bielej farby, vyberali sa skôr staršie kúsky. V 19. storočí sa začala uplatňovať smútočná čierna farba, ale prevládla až po 1. svetovej vojne.
Nebeský pohreb
Odchod blízkych z tohto sveta, pohreby, sviatky venované pamiatke zosnulých, to všetko sú smutné témy, nech o nich hovoríme akokoľvek s nadhľadom. Ja však nechcem, aby ste dočítali a boli smutní. Tak na malé odľahčenie: viete, že dnes si už v niektorých krajinách môžete zvoliť ekologický pohreb? Existujú tzv. zelené cintoríny a tiež ekologické alternatívy rakiev a urien. Mne sa najviac pozdáva Bios Urn od barcelonského dizajnéra Gerarda Moline. Je to biologicky rozložiteľná urna, vo vnútri ktorej sa nachádza semienko stromu. Po uložení popola do urny sa sadenica uloží na vybrané miesto. Výsledkom budú cintoríny v podobe lesov. A to, čo by ste určite nechceli, je nebeský pohreb. Znie to síce povznášajúco, ale pozor, v skutočnosti ide o ponechanie tela napospas vtákom!
Kolobehu života a smrti je venovaná aj naša prehliadka Medická záhrada a Ondrejský cintorín.
Za inšpiráciu a informácie ďakujem týmto zdrojom, z ktorých som čerpala a na viacerých miestach parafrázovala:
- https://is.muni.cz/th/watm9/Posmrtny_zivot_a_pohrebne_ritualy_na_Slovensku_-_konecna.docx
- https://www.pohrebnictvo.sk/pohrebne-ritualy-v-minulosti/
- https://is.muni.cz/th/wetm7/bc_praca_Suchanska.pdf
© Ľubomíra Černáková, turistický sprievodca Bratislava