Horký výmysel satana
Štyristoštyridsaťštyri rokov uplynie tento mesiac, bude to na Štefana, odkedy sa u nás začala piť káva. Alebo inak: prvá zmienka o káve v Uhorsku sa objavila v tureckom colnom registri 26. 12. 1579. Pretože, ako iste viete, k nám sa káva, rovnako ako mnoho ďalších mňamiek, dostala z Turecka.
Moja generácia si život bez "turka" v "horčičáku" nevedela predstaviť. "Turek" bola pomletá zrnková káva zaliata vriacou vodou, ktorá sa podávala v dvojdecovom pohári z hrubého skla. Názov "horčičák" dostal tento pohár preto, že sa v ňom predávala horčica. Neskôr sa tento názov preniesol na lacné poháre českej značky Durit, ktorých napodobeniny na nerozoznanie môžete kúpiť aj v dnešných supermarketoch. Ale, späť ku káve!
Nikto presne nevie, ako a kedy bola káva objavená. No keďže každý príbeh musí mať svoj začiatok, aj pre príbeh kávy sa jeden pravdepodobný našiel. Stala sa ním etiópska náhorná plošina Kefa (Kaffa). Podľa legendy si tam niekedy v polovici 9. storočia kozy pochutnali na bobuliach akéhosi zeleného kríčka a potom celú noc v chlieviku miesto spania vyvádzali. Prekvapený pastier kôz to ohlásil opátovi miestneho kláštora. Opát sa rozhodol obetovať pre rozvoj poznania a sám ochutnal vývar z čudných bobúľ. V ten večer sa mu výnimočne podarilo nezaspávať počas dlhých hodín večernej modlitby.
Úžasný objav si opát, samozrejme, nenechal pre seba a bolo len otázkou času, kedy sa divoké kávovníky prehupnú cez Červené more do južnej Arábie. Arabi kávovníky skultivovali a do 16. storočia už bola káva známa v Perzii, Egypte, Sýrii a... aj Turecku.
Káva sa vychutnávala nielen v domácnostiach, ale aj vo verejných priestoroch – kaviarňach, ktoré dostali peknú prezývku - "školy múdrych", pretože sa v nich radi stretávali a mudrovali doboví mudrlanti. Okrem mudrovania aj počúvali hudbu, vymieňali si nové správy, politizovali, fajčili a ktovie čo tam ešte robili, keďže popularita kaviarní a nezvyčajného čierneho nápoja sa začala šíriť čertovskou rýchlosťou aj do Európy. Niektorým Európanom to bolo podozrivé a kávu nazvali "horkým výmyslom Satana". Miestne duchovenstvo kávu odsúdilo, ale nepočítalo s tým, že ju ochotná aj sám pápež Klement VIII. a jej chuť si navždy zamiluje.
Kaviarne sa stali spoločenskými centrami v mestách celej Európy. Vtedy už nechýbali ani v Bratislave, i keď malo ešte nejaký čas trvať, kým zľudovejú. V 17. a 18. storočí boli luxusnými zariadeniami smotánky a intelektuálov. V Anglicku napríklad vznikli tzv. "penny univerzity", v ktorých si mohol človek za 1 penny kúpiť šálku kávy a zapojiť sa do stimulujúcej konverzácie. Do konca 18. storočia sa káva stala jednou z najziskovejších vývozných plodín. Po rope je káva najvyhľadávanejšou komoditou na svete.
V Bratislave sa kaviarne rozšírili v prvej polovici 18. storočia. Okrem pitia kávy, čaju a likérov, ste si v nich mohli pochutnať na zákuskoch a zahrať šach či karty, ale hlavne prečítať čerstvé noviny a časopisy. V 19. storočí ovládli kaviarne už aj stredné vrstvy, obchodníci, advokáti, lekári a študenti, v dôsledku čoho ich pôvodný počet, ktorý čítal ledva desať, narástol trojnásobne. Za Prvej republiky ich už bolo nerátane. Len s nepatrnými zmenami interiéru a obsluhy prežili tieto mekky bratislavskej bohémy celé 20. storočie, v ktorom patrili všetkým, ale najmä básnikom, hercom, výtvarníkom a úradníkom. Žiaľ neprežili jeho koniec. Teda tie staré. Kaviarne ako také existujú naďalej, len sú iné a inde.
Použitý zdroj:
- National Coffee Association: https://www.ncausa.org/About-Coffee/History-of-Coffee
© Ľubomíra Černáková, turistický sprievodca Bratislava